Jonas Jonasson
Prorokyňa a trkvas
Literatúra pre dospelých
beletria
Jazyk:slovenský
384 strán
Nakladateľ : Ikar
Rok vydania : 2023
V knižnici od : 5.10.2023
Výpožičiek : 0
Stav :
Výška/šírka : 23.4x15.3 cm
Do zániku sveta nezostáva veľa času. Aspoň podľa amatérskej astrofyzičky Petry, ktorá súdny deň vypočítala na 7. septembra 2011 o 20:21. Toto proroctvo ju nečakane spojí s pomerne jednoduchým Johanom, ktorý odmalička slepo obdivoval staršieho brata, a s dôchodkyňou Agnes, ktorá sa vydáva za mladú influencerku. Nesúrodá trojica sa v karavane vydáva do Ríma a majú poriadne naponáhlo. Musia toho ešte veľa stihnúť, ale ako to už býva, nič nejde podľa plánu. Dokonca ani koniec sveta.
Na pozadí bizarného výletu naprieč Európou, Afrikou a Amerikou Jonasson humorne a svojsky odkrýva nielen výnimočné ľudské charaktery, ale odhaľuje aj to, ako funguje korupcia na globálnej úrovni.
ÚRYVOK :
„Nemôžeš... Petra? Mám ťa naučiť, ako robím datle plnené kozím syrom?" Nefungovalo to. „Petra!" Čo má robiť? „Petra, ľúbim..." Trochu sa mykla. Zdalo sa, že láska, alebo jej absencia, ju nenechala chladnou. „Koho ľúbiš?" zamrmlala bez toho, aby otvorila oči. „Rohy ulíc." Rozlepila viečka. „Kto už len môže ľúbiť rohy ulíc?" Bola späť! Teraz bolo hlavné udržať ju v prevádzke. „Ľúbiť je možno prisilné slovo, ale mám ich veľmi rád. Odkedy som bol poštárom. Alebo ešte skôr. Stojíš na rohu a pozrieš sa jedným smerom, potom druhým. Nevieš, ktorý si vybrať. Zakaždým je to hotová životná voľba. Je na tom niečo krásne, ťažko to vysvetliť." Zdalo sa, že jeho hostka nie je spokojná, že ju zobudili, aby diskutovala o poetickosti križovatiek. „Hovorím o láske medzi ľudmi." Johan sa zamyslel ešte raz. „Potom by som povedal, že Fredrika, môjho brata. Všetko, čo viem, ma naučil on." Petra zaškúlila ku karavanu. „Ako šoférovať auto?" „To práve nie. To inštruktor v autoškole. Ktorý bol ku koncu dosť nepríjemný. Keď tak nad tým premýšľam, nie som iba nemožný, ale aj riadny technický antitalent. A čo ty? Kto je tvoja veľká láska? Je to Malte?" Keď si Petra vybavila vlastné rozprávanie z druhého stupňa, opäť ju premohla únava. Znovu zavrela oči. „Nie, nie, to nie, Petra! V karavane mám peknú posteľ navyše. Poď, môžeš si ju požičať." Keď to nepomohlo, doložil:
„Nemôžeš... Petra? Mám ťa naučiť, ako robím datle plnené kozím syrom?" Nefungovalo to. „Petra!" Čo má robiť? „Petra, ľúbim..." Trochu sa mykla. Zdalo sa, že láska, alebo jej absencia, ju nenechala chladnou. „Koho ľúbiš?" zamrmlala bez toho, aby otvorila oči. „Rohy ulíc." Rozlepila viečka. „Kto už len môže ľúbiť rohy ulíc?" Bola späť! Teraz bolo hlavné udržať ju v prevádzke. „Ľúbiť je možno prisilné slovo, ale mám ich veľmi rád. Odkedy som bol poštárom. Alebo ešte skôr. Stojíš na rohu a pozrieš sa jedným smerom, potom druhým. Nevieš, ktorý si vybrať. Zakaždým je to hotová životná voľba. Je na tom niečo krásne, ťažko to vysvetliť." Zdalo sa, že jeho hostka nie je spokojná, že ju zobudili, aby diskutovala o poetickosti križovatiek. „Hovorím o láske medzi ľudmi." Johan sa zamyslel ešte raz. „Potom by som povedal, že Fredrika, môjho brata. Všetko, čo viem, ma naučil on." Petra zaškúlila ku karavanu. „Ako šoférovať auto?" „To práve nie. To inštruktor v autoškole. Ktorý bol ku koncu dosť nepríjemný. Keď tak nad tým premýšľam, nie som iba nemožný, ale aj riadny technický antitalent. A čo ty? Kto je tvoja veľká láska? Je to Malte?" Keď si Petra vybavila vlastné rozprávanie z druhého stupňa, opäť ju premohla únava. Znovu zavrela oči. „Nie, nie, to nie, Petra! V karavane mám peknú posteľ navyše. Poď, môžeš si ju požičať." Keď to nepomohlo, doložil: